Interaktívne zvieratká v terapii: čo ukázal zaujímavý výskum o roboterapii

Roboterapia (angl. robotherapy) je nefarmakologická forma podpory, ktorá využíva interaktívne roboty ako prvok spoločnosti, hry a zmysluplnej aktivity – najmä u ľudí s pokročilým kognitívnym zhoršením (poruchy pamäti, reči, správania či riešenia problémov). Takéto roboty majú umelú inteligenciu a senzory, vďaka ktorým reagujú na dotyk a podnety z okolia. Ich cieľom je vyvolať potešenie, upokojenie a relaxáciu cez fyzickú interakciu.

Roboty so zvieracou „morfologickou“ podobou (napr. mačka) sa často vnímajú ako alternatíva k animoterapii (terapii so zvieratami), pričom odstraňujú praktické komplikácie spojené so živými zvieratami v zariadeniach.

Cieľ štúdie (2018): psychologický aj sociálny vplyv „psychorobotov“

V roku 2018 spojili organizácie AFEDAZ a UNAMIQO sily, aby preskúmali psychologický, fyziologický, kognitívny a sociálny dopad používania terapeutických robotov u ľudí s pokročilým kognitívnym zhoršením.

Aké roboty použili?

Do projektu boli zaradené 2 interaktívne mačky s realistickou srsťou a pohybmi podobnými skutočnej mačke. Reagovali na pohladenie:

• vydávali typické zvuky (pradenie, mňaukanie),

• hýbali ušami, hlavou, trupom či labkami,

• keď sa interakcia prerušila, „vyžadovali“ pozornosť (mňauknutie) a neskôr „zaspali“.

Vzorka a priebeh

• 6 používateľov (5 žien, 1 muž) s vysokou mierou kognitívneho zhoršenia (GDS 5–7).

• Interakčné stretnutia prebiehali 6 týždňov v rámci bežných terapeutických aktivít.

• Skupiny boli približne do 15 ľudí, interakcia s robotom bola voľná a trvala asi 20 minút.

Terapeuti pozorovali správanie a vypĺňali dotazníky zamerané na:

• typ interakcie s robotickou mačkou,

• emocionálny dopad,

• funkčný prínos pre používateľa,

• vplyv na kontakt s personálom a ostatnými.

Najzaujímavejšie výsledky: čo roboterapia priniesla?

Pozorovania boli veľmi zaujímavé a v mnohých prípadoch prekvapivo výrazné:

• Účastníci vnímali mačku ako „skutočnú“ a tak sa k nej aj správali.

• Mačka podporila pocit zmyslu a roly – viacerí prijali postoj „postarám sa o teba“, čo posilnilo pocit spoločnosti a prispelo k zníženiu osamelosti.

• Robotická mačka fungovala ako sociálny „most“ – pomáhala nadväzovať kontakt s personálom aj s ostatnými klientmi.

• Došlo k výraznému nárastu živosti/aktivity a radosti (z nízkych úrovní až na vysoké).

• V porovnaní s inými aktivitami (maľovanie, puzzle, loptičky) bola mačka dlhšie udržateľná – ľudí stimulovala a „udržala“ pri činnosti dlhší čas.

• Zlepšila sa téma rozhovorov, čo podporilo reč a komunikáciu.

• Pozorovali tzv. „kognitívne prebudenie“: po interakcii s mačkou mali účastníci viac chuti a schopnosti venovať sa aj ďalším aktivitám, ktoré predtým odmietali.

• U ľudí s blúdivým chodením sa blúdenie výrazne znížilo.

• U osoby s Parkinsonovou chorobou a výrazne obmedzeným pohybom bolo vidieť snahu dotknúť sa mačky – motorika bola stimulovaná.

• Počas týždňov sa zvyšovala väzba na robota – interakcia rástla.

• U ľudí s vyššou mierou agitovanosti (rozrušenia) došlo k výraznému upokojeniu, často až na minimálne hodnoty.

• Nezaznamenali sa žiadne nežiadúce účinky.

• Väčšina účastníkov mačku hladkala takmer celý čas – dotyk srsti bol pre nich zdrojom komfortu a spoločnosti.

Pohľad personálu: viac pozornosti aj pre ostatných

Zaujímavé je aj svedectvo pracovníkov: aktivita s robotickou mačkou pomohla klientom udržať pozornosť a zaujatosti dlhšie, vďaka čomu personál vedel lepšie rozdeliť čas aj ostatným členom skupiny. Zároveň robot „prebúdzal“ emócie ako radosť, nežnosť, empatiu a sociálnu otvorenosť.

Prečo je to dôležité?

Tento typ interaktívnych pomôcok ukazuje, že aj bez liekov sa dá u mnohých ľudí podporiť:

• pohoda a relaxácia,

• sociálny kontakt,

• aktivita a motivácia,

• a v niektorých prípadoch aj komunikácia a motorika.

Roboterapia tak môže byť zaujímavým doplnkom pre domovy sociálnych služieb, denné stacionáre, terapeutické centrá aj špecializované zariadenia, ktoré hľadajú bezpečné a zmysluplné formy stimulácie.